Jednoduché kroky, ktoré sa dajú pridať k denným činnostiam

Pokojný pohyb · ~9 min čítania

Píše Marek Hraško · wellness nadšenec

Najviac pohybu mi dnes neprináša žiadny program, ale veci, ktoré aj tak robím. Stačilo robiť ich trochu pomalšie a s väčšou pozornosťou.

Pohyb skrytý v obyčajnom dni

Keď som prestal hľadať čas „na pohyb“ a začal ho hľadať „v pohybe, ktorý sa aj tak deje“, všetko sa zjednodušilo. Upratovanie, varenie, čakanie, telefonát — to všetko sú príležitosti. Z mojej skúsenosti je tajomstvo v tom, že ich nemusím pridávať do dňa, len ich inak prežiť.

Prvý krok bol uvedomiť si, koľko času počas dňa stojím alebo čakám bez pohnutia. Práve tieto chvíle sa dali premeniť na pokojný pohyb bez toho, aby ma to čokoľvek stálo navyše.

Kroky, ktoré som pridal k bežným činnostiam

• Pri varení: kým sa niečo dovára, pomaly sa nakláňam zo strany na stranu a uvoľňujem ramená.
• Pri telefonovaní: chodím po izbe namiesto sedenia, pokojným tempom.
• Pri upratovaní: pohyby robím vedome pomalšie a sledujem dych, nie čas.
• Pri čakaní: namiesto pozerania do telefónu sa postavím rovno a pretiahnem sa nahor.
• Pri nákupe: kratšiu vzdialenosť prejdem peši a tašku beriem ako prirodzenú záťaž.

Prečo drobnosti fungujú lepšie než plány

Veľký plán má jednu slabinu: stojí a padá s mojou energiou v daný deň. Drobnosti napojené na bežné činnosti túto slabinu nemajú, lebo sa dejú aj vtedy, keď nemám náladu na nič navyše. Varím tak či tak. Telefonujem tak či tak. Pohyb sa len pripojí k niečomu, čo sa aj tak udeje.

„Najtrvalejší pohyb je ten, ktorý nepotrebuje motiváciu, lebo je súčasťou niečoho iného.“

Postupne sa to nasčítava. Nie dramaticky, ale spoľahlivo. A spoľahlivosť je pri pohybe podľa mňa cennejšia než jednorazové nadšenie.

Jemné dolaďovanie návykov

Čo k tomu hovoria odborníci

Ako som si všimol skryté príležitosti

Jeden deň som si len zo zvedavosti všímal, koľkokrát počas dňa bezmyšlienkovite stojím alebo čakám: pri rýchlovarnej kanvici, pri otvorenej chladničke, počas načítavania súboru, v rade v obchode. Bolo toho prekvapivo veľa. Z mojej skúsenosti práve toto pozorovanie zmenilo všetko — zrazu som videl desiatky malých okien, do ktorých sa dal vložiť pokojný pohyb bez toho, aby ma to čokoľvek stálo.

Nezačal som ich napĺňať všetky. Vybral som si dve-tri, ktoré sa opakujú každý deň, a k nim som pripojil jeden jednoduchý pohyb. Tie isté chvíle, ktoré som predtým prečakal, sa stali tichými pripomienkami, že sa môžem pohnúť.

Čo mi pomohlo vydržať

Vydržať mi pomohlo, že som si nedával ciele, ktoré by sa dali nesplniť. Nepovedal som si „dnes musím urobiť toľko a toľko“. Povedal som si len „keď budem variť, pohnem sa“. Splnenie nezáviselo od mojej vôle, ale od činnosti, ktorá sa aj tak udeje. Vďaka tomu sa pohyb nestal ďalšou vecou, v ktorej môžem zlyhať.

„Návyk, ktorý sa opiera o niečo, čo aj tak robíte, nepotrebuje silu vôle.“

Druhá vec, ktorá mi pomohla, bolo nepreháňať to. Keby som z každej činnosti urobil malý tréning, rýchlo by ma to unavilo. Tak som nechal väčšinu dňa tak, ako bola, a pohyb pridal len tam, kde to pôsobilo prirodzene.

Keď sa drobnosti začnú spájať

Zaujímavé bolo sledovať, ako sa jednotlivé malé kroky po čase začali spájať do plynulejšieho dňa. Pomalý pohyb pri varení ma naladil na to, aby som sa po jedle prešiel. Prechádzka ma naladila na to, aby som ďalší hovor vybavil postojačky. Z mojej skúsenosti jedna drobnosť prirodzene pozýva ďalšiu, ak na ňu netlačím a nechám to plynúť vlastným tempom.

Neznamená to, že každý deň vyzerá rovnako. Niektoré dni majú týchto spojení viac, iné menej. Dôležité je, že už nemusím nič vynucovať — drobnosti sa po čase volajú navzájom samy a deň je vďaka tomu o čosi pohyblivejší bez toho, aby som o tom musel rozhodovať.

Drobnosti počas voľných dní

Cez víkend, keď nemám pevný program, fungujú tie isté drobnosti ešte lepšie. Pomalšia chôdza pri bežných pochôdzkach, pár pokojných pohybov pri okne ráno, krátke pretiahnutie medzi domácimi prácami. Voľný deň sa tým nestáva nabitým — len menej presedeným. A keďže sa nikam neženiem, pohyb je o to pokojnejší. Práve voľné dni mi najviac ukázali, že pohyb nemusí mať podobu programu — môže byť jednoducho spôsobom, akým sa cez deň prirodzene presúvam z miesta na miesto a z činnosti na činnosť.

Záver, ku ktorému som dospel

Nemusel som do dňa pridať čas. Stačilo pridať pozornosť. Pohyb, ktorý sa skrýva v obyčajných činnostiach, nevyžaduje odhodlanie — len ochotu robiť veci o niečo pomalšie a vedomejšie. Práve preto vydrží aj vtedy, keď odhodlanie dávno vyprchá.